Our Recent Posts

Archive

Tags

Tretie bude určite dievčatko

Dnes, ani neviem ako, som narazila v mailoch na jeden e-mail z pred roka. Presnejšie, z 11.1.2018. Bol to e-mail, v ktorom sme sa dozvedeli, že Riško bude Riško a nie Eliška. Nikdy sme s mužom netúžili mať pri pôrode prekvapko a tak sme chceli vedieť pohlavie pri obidvoch našich deťoch.

Ešte keď som bola mladá (no dobre, nie som stará, skôr mám na mysli ten čas, kedy som ešte nemala deti a ani sa k tomu neschylovalo), vždy som chcela mať chlapcov. Takých milých zlatých nezbedníkov, ktorí skočia do každej mláky a budú ostrihaní na hríbika. Neviem, vždy som si moje deti takto nejako predstavovala. Dievčatko som z rôznych dôvodov, o ktorých ešte písať nechcem, nechcela.

Pamätám si, že keď som si urobila 2.12.2014 skoro ráno tehotenský test a bol pozitívny, hneď som mužovi povedala, že to bude chlapec. Pri Riškovi som tento pocit nemala. Netušila som, čo to bude, ale keď mám pravdu povedať, obaja s mužom sme si skôr mysleli, že to bude dievčatko. Naozaj sme zostali prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že to bude chlapec.

Ja som dievčatko nikdy nechcela, no môj muž áno, čiže to bol jeden z dvoch dôvodov, prečo som ho potom už chcela aj ja. No a ten druhý dôvod je taký, že keď sa narodil Majko, tak som zistila, že nevesta so svokrou nikdy nebude mať taký vzťah, ako má s mamou. Tým nechcem povedať, že mám zlú svokru, alebo že s ňou mám zlý vzťah. To nie. Len je pravda, že ja ako dcéra dávam radšej moje deti mojej mame, vie o nich všetko a jednoducho je s nimi častejšie. (aj keď moji rodičia žijú na opačnej strane sveta) Možno sa Vám tento dôvod zdá trošku divný, no keď mám byť úprimná, to je jediný dôvod, prečo som chcela mať dcéru.

Trošku ma aj hnevali reakcie okolia. Už keď som bola tehotná prvýkrát, veľakrát bola reakcia taká, že bolo by dobré, aby som mala dcéru, lebo potom mi to už môže byť jedno, čo budeme mať ako druhé. Mne to vtedy prišlo, ako keby dievčatká boli nejaký vzácnejší druh alebo čo. Potom zas boli reakcie, že nevadí, druhé bude dievčatko. No a keď sme mali Riška, tak asi viete, aké boli reakcie.

Asi by som to zakončila príbehom, ktorý sa mi stal ešte pred vianocami. Boli sme v Tescu. Riško plakal, okej skôr vrieskal od hladu. Zastavila sa pri nás jedna pani a pýta sa: "Plače?" Stále neviem ako mám odpovedať na takéto otázky :-) Nasledovala ďalšia obľúbená otázka... "To je chlapec?" Hovorím áno... Pribehol ku mne Majko a pani hovorí: "Vy máte dvoch chlapcov? To budete mať veselé, zišlo by sa Vám dievčatko." Tak som sa jej akurát opýtala: "Prečo, tie neplačú?"

Zuzka