Our Recent Posts

Archive

Tags

Ach, ten spánok...

Ani neviem, kde začať. A vlastne ani neviem, kam chcem tento článok smerovať. Asi ho len chcem napísať a možno keď oňho nejaká mamička zakopne už na pokraji zúfalstva, tak bude spokojná, že v tom nie je sama :-)

Hmmm... Takže asi od začiatku.

Ešte keď som bola tehotná, všade som počúvala: "Ešte sa vyspi teraz, lebo potom sa už nevyspíš." Vedela som, že niečo na tom pravdy bude, ale to, čo čakalo mňa (teda nás), myslím že by neočakávali ani tí ľudia, ktorí ma týmito hláškami strašili.

Majko má tri roky a doteraz neprespí celú noc.

Teraz už viem, že novorodenci prespia väčšinu dňa, pretože náš druhý, Riško, prespal asi prvých 6 týždňov. Ale vtedy, pri Majkovi, by som to nikomu neverila a tí, ktorí to tak mali, tých som neznášala. Jasné, že zo závisti.

Majko nespal už v pôrodnici. Stále bol hore. Celé noci som sa prechádzala po chodbách, snažila som sa ho uspať. Mal vždy veľmi plytký spánok. Zobudilo ho hocičo. Teraz je to už lepšie, ale stále sa v noci budí. Ako novorodeňa vedel byť vkuse hore aj 5 hodín. Najprv som to pripisovala môjmu kojoproblému, ale tým to nebolo. Tu by som chcela povedať, že tí, ktorí hovoria, že nekojené deti spávajú lepšie, to je hovadina číslo 1. My sme vlastne stále, čo sa toho spánku týka, na niečo len čakali. Najprv sme dúfali, že keď nebude hladný, určite bude lepšie spávať. Nie. Potom sme si hovorili, že skúsime mu dať kašičku, možno po nej bude lepšie spávať. Mali sme dokonalý režim. Každý večer ten istý rituál. Nič. Potom sme si hovorili, že keď bude chodiť na plávanie, určite ho to unaví a bude lepšie spávať. A takto to išlo... V noci sa Majko budil asi každú hodinu do svojich 13tich mesiacov. Vtedy som mu úplne zobrala v noci mlieko a to trochu pomohlo. Ale tých 13 mesiacov. Doteraz na to spomíname (nie v dobrom) a nechápeme, ako sme to mohli s mužom zvládnuť. Bolo veľa preplakaných nocí (plakali sme my, nie Majko), aj sme sa niekedy od zúfalstva pohádali. Teda skôr od únavy. Neviem ako to inak opísať, ako len des a hrôza. Ale fungovali sme asi ako všetci ostatní rodičia - decko sa na Vás ráno usmeje a zabudneš, že v noci si ho chcela vrátiť tam, odkial prišiel.

Denný spánok nebol o nič lepší. Pokiaľ spal doma v postielke, spal maximálne 30 minút. V kočíku spával pekne aj 2 hodinky, ale kočík nemohol zastaviť alebo zmeniť svoju rýchlosť. Vtedy sa dieťa zobudilo a ja som sa musela čo najrýchlejšie dostať domov, lebo pokiaľ v kočíku nespal, tak vrieskal. Bola to zábava, čo Vám poviem.

Ale aby som tu vlastné dieťa len neohovárala, okrem spánku bolo všetko super. Majko bol vždy veľmi šťastné a spokojné bábätko. Aj keď bol stále v noci hore, neplakal. Usmieval sa, chcel sa hrať, netrápili ho ani zuby, ani bruško. Bol jednoducho len hore. Vraj mal vždy veľa myšlienok. Akonáhle sa naučil niečo nové, potreboval to stále trénovať. Áno, aj v noci. Pretáčanie sa na bruško, sedenie, rozprávanie... Prvýkrát sa nám postavil v noci v postielke, ešteže sme mali ten matrac na najnižšej úrovni... Trošku som odbočila, späť k (ne)spaniu.

Pôvodne som chcela mať druhé dieťa skôr, myslela som si, že taký dvojročný rozdiel bude akurát, ale... Nedalo sa to. Práve kvôli tomu spánku. Nakoniec máme rozdiel medzi chalanmi 2 roky a takmer 10 mesiacov. Celé tehotenstvo som si želala, aby druhé bábo bolo tiež také šťastné ako je Majko a po druhé - aby lepšie spával. Fakt sa mi to splnilo. Riško je spokojný a šťastný, neplače (len sa hnevá) a ešte k tomu aj super spí. Teda určite sú aj deti, ktoré spia ešte omnoho lepšie ako on, ale oproti Majkovi spí perfektne. Prvých 6 týždňov prespal. Odnarodenia sa v noci budil maximálne dvakrát, teraz väčšinou jedenkrát a už dokonca prespal aj celú noc! To sa Majkovi podarilo, až keď mal dva roky. Cez deň je to horšie, dáva si 3-4 15minútové šlofíky, ale keďže v noci dobre spí a stačí mu to, tak mi to až tak nevadí. V kočíku spinká, ale vydrží tam aj len tak kukať... na stromy, do blba a tak :-)

Čiže asi toľko som chcela. V podstate nič, len napísať, ako to napríklad môže so spánkom vyzerať a nemusí to znamenať, že niečo nie je v poriadku. Lebo poviem Vám, aj to sme si mysleli. Ale Majko je viac než v poriadku. A Riško tiež. Sú len úplne rozdielni. Teda čo sa toho spánku týka. Inak sa začínajú dosť podobať.

P.S.1: Majko úplne prestal spávať cez deň, keď mal rok a tri mesiace. Potom, keď mal rok a pol zase na chvíľu začal spávať (tak trochu som ho donútila), ale teraz už ani neviem ako dlho cez deň nespáva.

P.S.2: Ak aj Vy máte doma nespavca, nebojte, nie ste sami. Ja tiež stále čakám, kedy si večer ľahnem a ráno sa zobudím :-))