Our Recent Posts

Archive

Tags

Na všetko si treba zvyknúť. Alebo ako maminka mala bračeka.

Prišlo to veľmi rýchlo. Trošku neplánovane a chaoticky. Teda ono to celé bolo plánované, to my sme zase plánovači, ale ten záver bol pre nás všetkých trošku prekvapením. Majko, náš prvý, sa narodil o 5 dní neskôr a teda som očakávala, že Riško sa tiež ponáhľať nebude. Narodil sa o dva týždne skôr. V podstate som sa tešila, lebo už som bola celá z toho brucha unavená. A to som ho mala malé - teda všetci mi to hovorili :-) Ale kebyže niekto v ten štvrtok ráno povie, že dnes to príde, asi by som sa mu vysmiala. Vlastne, ešte keby mi to povedali o 4-tej poobede tak sa zasmejem. Riško sa narodil o 7-mej. Večer, nie ráno. V ten deň sme toho stihli veľa. Ešte o tej štvrtej som si doma kávu pila. Mali sme pohodu. Ja som síce celé tehotenstvo behala jak splašená za starším synom a pohybu som mala toľko ako vrcholový športovec, asi preto to bolo také rýchle. Teda hovorí sa to. No pila som si tú kávu a približne o 5.30 prišla kontrakcia. Taká tá že Vás pot zaleje. Boli hneď každé 3 minúty a potom už stále a musela som tlačiť. Sanitka prišla 6.20. Mysleli si, že si robím srandu. Potom zistili, že si srandu nerobím. A keď sme prišli na Kramáre, Riško sa hneď narodil. No kebyže sme doma ešte 5 minút, tak rodím v aute na Pociskovú. Ale ja si to celé pochvaľujem, bodajby bol každý jeden pôrod takýto rýchly.

Bolo to veľmi rýchle a ja som sa nestihla pripraviť. Teda mala som požehlené, postieľka stála, mala som aj plienky. Všetky najdôležitejšie veci boli "ready". A myslela som si, že aj ja som "ready". Vlastne ja som aj na Riška bola pripravená, ale na jednu vec nie. Nebola som pripravená na to, že Majko bude mať súrodenca. Toto som nejako nevedela spracovať a už v pôrodnici mi strašne chýbal. Ale že strašne. Normálne som mala pocit, že ja už to tam dlhšie nevydržím. Kvôli Majkovi.

Ono to vlastne už začalo pred pôrodom. Začala som si uvedomovať, že to sú naše posledné chvíle, kedy sme len my dvaja. Okej traja, ale tatino chodil do roboty, čiže toho nepočítam. Ja som mala pre nás ešte naplánovaný program na tie posledné dva týždne, ale to už som nestihla... Prišlo mi to všetko strašne zrazu ľúto. Tak viete, keď s jedným človiečikom trávite denno-denne 24 hodín a má Vašu celú pozornosť a Vy jeho a zrazu príde iný malý človiečik a Vy tú pozornosť musíte deliť, lebo proste musíte, niekde sa to odrazí.

Väčšina mamičiek asi rieši to, že ten starší žiarli na mladšieho, ale tu som žiarlila ja. Ani vlastne neviem na čo a ani neviem, či by som to nazvala žiarlivosťou, ale proste mi to bolo ľúto. Mala som pocit, že Majko sa na mňa hnevá. Nie za to, že máme Riška a že sa oňho treba starať, ale za niečo iné. Viete, Majko je na svoj vek veľmi vyspelý. On nikdy na Riška nežiarlil, nikdy mi nepovedal aby som Riška položila a išla sa hrať radšej s ním. On Riška veľmi ľúbi. Majko má 3 roky a ja nemám najmenší problém nechať ich dvoch samých v izbe, pretože viem, že Majko mu neublíži. Nebude po ňom jazdiť vláčikom, ani mu pchať lego do úst. Majko je dobrý braček. Zatiaľ teda. Ale bol iný. Ku mne. Trvalo to pár dní. Pár dní ako sme sa vrátili z pôrodnice sa nechcel so mnou hrať, nechcel so mnou zaspávať. Potom to prešlo a my dvaja sme boli späť. Ja som bola šťastná. Pamätám si jeden moment, kedy som bola s chalanmi sama večer doma a obidvoch som kúpala, uspávala atď. Obaja boli okúpaní, Riško spinkal. Išla som uspať Majka. Teda ľahnúť si k nemu kým zaspí. Riško sa zobudil, tak hovorím Majkovi, že idem za Riškom. Majko mi hovorí: "Maminka, prines Riška sem, budeme spinkať všetci spolu". Tak som si sadla na kraj postele, Majko si priložil vankúš a obaja zaspali. Ja som sa rozplakala. Aj teraz sa mi chce. Ten moment si budem pamätať asi do konca života.

A o tri mesiace mi Majko povedal - raz v aute pri Kramároch. "Maminka, vtedy si bola s Riškom veľmi dlho v nemocnici."

A ja som to pochopila. On sa hneval, že som od neho na tak dlho odišla. A povedal mi to. Sám od seba. Aj on to musel spracovať. Navždy mi to bude záhadou čo sa dialo v hlavičke toho malého trojročného chlapca, keď ja som išla do pôrodnice s jeho malým bračekom.